Cena sa nemá znižovať preto, že ste nervózni. Má sa meniť preto, že máte nový dôvod a viete, čo zmenou chcete dosiahnuť.
Po pár dňoch bez telefonátu môže prísť panika. Po dvoch mesiacoch bez ponuky zase tvrdohlavosť. Ani jedno nie je dobrý základ na cenové rozhodnutie.
Správny moment na zmenu ceny sa hľadá cez dáta: viditeľnosť, reakcie, obhliadky, ponuky, konkurenciu a zmeny na trhu.
Príliš skoro bez dát
Ak ste ponuku zverejnili v piatok večer a v pondelok zlacňujete, možno iba nemáte dostatočný vzor.
Výnimkou je očividná chyba v nastavení ceny alebo nová zásadná informácia.
Na rovinu: Nervozita prvého víkendu nie je cenový index.
Po každom telefonáte
Kupujúci prirodzene skúsi zjednávať. Ak po každej námietke znižujete verejnú cenu, trh sa naučí čakať.
Individuálne vyjednávanie a zmena stratégie pre celý trh sú dve veci.
Na rovinu: Jedna ponuka o 10 000 € menej nemusí znamenať, že celý trh je o 10 000 € nižšie.
O symbolickú sumu bez efektu
Pri 200 000 € môže zľava o 500 € nič nezmeniť vo filtroch ani vnímaní hodnoty.
Ak meníte cenu, vedzte, koho má nová cena dostať do hry.
Na rovinu: Zľava musí mať cieľ, nie iba nový dátum v histórii inzerátu.
Príliš neskoro po spálení ponuky
Ak mesiace ignorujete dáta a potom spravíte veľký rez, časť relevantných kupujúcich už nehnuteľnosť pozná.
Stále sa dá obchod otočiť, ale štartovaciu čerstvosť nevrátite.
Na rovinu: Najdrahšie býva dlhé obdobie, keď viete, že stratégia nefunguje, ale nič nemeníte.
Krátke odpovede na časté otázky
Mám verejnú cenu znížiť po prvej nižšej ponuke?
Nie automaticky. Jedna ponuka je informácia, nie celý trh.
Ako veľká zľava má zmysel?
Taká, ktorá mení pozíciu ponuky voči konkurencii alebo otvára relevantné cenové pásmo.
Mám cenu radšej zvýšiť, ak je veľa záujemcov?
Ak je dopyt mimoriadne silný, existujú aj iné spôsoby vyjednávania. Dodatočné zvýšenie verejnej ceny môže pôsobiť zle; postup treba nastaviť férovo.
Je zníženie ceny priznanie chyby?
Nie. Je to manažérske rozhodnutie, ak vychádza z dát. Chyba je ignorovať dáta kvôli egu.